A Diviña Comédia de Angelico Gazzo
Inferno - Canto IV
(Stampaja da Zoentù - 1909)


[p. 14 modifica]
CANTO IV.


Ao primmo rœo de l’Inferno arrivæ,
Gh’atrœvan, cu-i figgoín, de ánime onèste
In t’ûn magon, perchè no én battezzæ;
In t’ûn castello stan e umbre modèste
Di dòtti. Omero, lì, Oráçio, Lûcán
E Ovídio accœggian Virgílio; fra queste
Misso l’é Dante; e discurrindo van.

Çèrcio I. 1 A localitæ — 25 Limbo — 46 Desceyza de Cristo ao Limbo — 64 I summi Poëti — 106 O castello da Sapiença — 112 I Eròi — 130 I fìlòzofi — 148 Çèrcio II.

1 M’ha rutto o sœnno profondo in ta testa
Ûn gran fracasso, e i œggi hò spalanchæ
Comme chi de resäto adesciòw rèsta.
4 Sätando in pê inturno î hò alò giæ :
E pe conosce in te che lœgo omai
Fuîse, cun attençión î hò poi fissæ.
7 In ziña, öhmi! m’atrœvo, amixi cäi,
Da valle de l’abisso doloroza,
Duve rimbúmban infiniti guai.
10 Lúëga, profunda a l'ëa, e scì neggioza
Che, pe quanto ficchesse l'œggio ao fundo,
Comm’ in ta cáyze l' ëa a mæ vista appôza.
13 « Aoa kinemmo zù in te l'òrbo mundo » —
Incomença o Poëta tûtto smòrto —
« Mi sajö o primmo, ti sæ ti o segundo ».

[p. 15 modifica]

16 Ma mi che do sò cô m’ëo ben accòrto,
« Comme fö » — ossèrvo — « se ti te spaventi
Ti, che in ti dûbbi mæ, ti ë o mæ confòrto?
19 E lê : « O magon da gente, no i tormenti,
Ch’ en zù » — o me fa — « quella pietæ in ta cëa,
Che poïa ti stimmi, o me depinze. Senti,
22 Andemmo! a stra' a l'é lunga, fœa d’idea».[1]
Cun questo misso o s’é, ë o m'ha fæto intrâ
In to rœo primmo chi òrla a valle rea.
25 Li l' oêgia a m' ha posciûo assegûâ
Che centi no ghe n‘ëa; ma di suspíi,
Che l' aja etèrna façéyvan tremâ,
28 Pe i doî’ sença tormenti, ma savoïi,
Ch’ áyvan e tûrbe ; e queste ëan tante e grandi
De donne, de figgiœ, d’ ommi avvillîi.
31 Dixe o bon Méystro : « Ti no me dimandi
Che spíriti sun questi che ti véy?
Ti hæ dunca da savéy, primma che ti andi,
34 Che no han peccòw; se han di meyti, davvéy
No basta, perchè no han avûo o battèximo,
Ch’ o l' è parte da fede che ti créy.
37 E se en visciûi primma do Cristianêximo,
No han adoròw debitamente Dio:
De questo nùmero sun ûn mi mèximo.
40 Pe questo noî, no pe atro, hemmo fallïo:
Kí semmo pèrsci, e solamente ofeyzi
Che, sença speänça, vivemmo in dexío ».
43 Sun stæti pe o mæ cœ tiççoín aççeyzi
Ste pòwle, perchè di ommi de valô
Hò accapío che in to Límbo stán suspeyzi.
46 « Dimme, mæ Méystro, dímme-o pe favô »
— Començo mi, pe ëse açertòw e instruío
Respèttu a' fede ch’ a vinçe ogni errô —
49 « Pe méyto sò, o pù d’ atri, n’ é sciortío
Quarched' ûn mai, ch’ o fuîse pòi biòw? »
E lê, che o mæ dî coèrto o l' ha accapío,

[p. 16 modifica]


52 O me responde : « Eo noëlo kí arrivòw,
Quando vegnî gh’hò visto ûn gran Potente
Cun segni de vittoja incoronòw.
55 Træto o gh’ha l’umbra do primmo Parente,
D’Abele sò figgiœ, e do bon Noè,
De Mozè, o gran Legislatô fervente;
58 Abrán Patriarca, e o gran Davidde Rè,
Isdraèle cun so poæ, e cu-i sœ nati
E cun Rebecca, che costâ scì a gh’è.
61 E tanti atri che in Çê aoa sun äti.
Asci te diö che mai, primma de lô
Nisciûña anima poéyva ese fra i biati ».
61 No zinzanâvimo, pe quanto ardô
Lê o mettesse in to dî, fra o Limbo pin
D’ ánime, ch’áyvan d’ ûn bòsco o spessô.
67 No avéyvimo ancon fæto guæi camín
Da’ sponda de de ça, ch’hò visto ûn fœgo
Ch’o scûo o vinçéyva in te quello confín.
70 Eymo lontén ûn pö da quello lœgo,
No tanto da no poéy deçèrne în parte
Che pe gente d’ önô l’ëa quello sfœgo.
73 « Öh ti, che önô ti ë d’ ògni sciença e arte,
Chi sun mai questi, ch’han tanta önorança
Che da’ condiçión di atri coscì a î sparte? »
76 E a mi lê : « Quella cæa so nominança,
Che in mëzo ai vivi a sœnna scì gradía,
A ghe méyta da-o Çê questa cæa stança ».
79 Allôa ûña voxe s’ é da mi sentía :
« Önoræ, shù, l’artíscimo Poeta !
Returna a sò umbra, chi se n’ea partïa ».
82 Çessä ’sta voxe, e l’aja arestä queta,
Quattro grendi umbre in çà veddo vegnî,
De cëa allegra no ô diö, ma no in çeneeta.
85 E o mæ bon Meystro o me incomença a dî :
« Ammiâ ben quello chi, cu-ûña spâ’ in man,
Davanti aï tréy, comme Rè o ven da noî.

[p. 17 modifica]


88 ’Sto li o l’é Omèro, o Poeta suvrán :
L’atro o l’é Oráçio sátiro ; pòi ven
Ovídio tèrço, e, a l’ùrtimo, Lûcán.
91 Scicomme a lô, comme a mi, ghe convén
O nomme pronunçiòu da’ voxe priœa,
M’önôran tûtti, e, fándolo, fan ben.
94 Coscì hò visto reûnîse a bèlla scœa
De quello Rè de l’artíscimo canto
Che surva i atri comm’áquila o sgœa.
97 Doppo êsise pe un pö abbucchæ, de incanto
Vortándose da mi, m’han salutòw;
E surrizo ha o mæ Meystro de ’sto avanto
100 Ma pòi d’ûn onô ciù ærto m’han degnòw :
M’han misso in mezo a lô, cun bèlla cëa,
Scicché sèsto m’han fæto do Senòw.
103 Se semmo, pòi, coscì, arentíi a’ lûmmëa,
Dîndo de cöse che o taxéy l’é béllo,
Comme bèllo ëa o parlâne là duve ëa.
106 Arrivæ ai pê d’ûn nòbbile castello,
Sètte votte mûägiòw d’architettûa,
Çircundòw da ûn rivä’ sciorío e cianello,
109 Questo ô passemmo comme tëra dûa ;
Intro pe e sètte porte cun ’sti Sävi,
E ûn pròw se m’arve de fresca verdûa.
112 Gh’ëa da gente cu-i œggi pösæ e gravi ;
Da grande autoritæ áyvan i incanti :
De ræo parlavan ; de voxe ëan suavi.
115 Allôa noî se retiemmo da ûn di canti,
Ch’o l’ëa a l’avèrto, lûminozo e ciù ato,
De dunde vey se poéyvan tûtti quanti.
118 De là, pe contra, surva ao verde smäto
Me sun stæti mostræ i spíriti magni :
Oh ancon, pe o gran piaxéy, me fà o cœ ûn säto!
121 Elètra hò visto, cun tanti compagni,
Fra i quæ distinguo e Èttore e Enea,
Çézare armòw, cu’ ûn pä’ d’œggi grifagni.

[p. 18 modifica]


124 Camillo veggo, e là Pantaxiléa
Da l’atra parte ; e veddo o Re Latín
Che assettòw cun Lavínia sò li o l’ëa.
127 Gh’hò visto Brûto, chi ha scacciòw Tarquín,
Lûcréçia, Zûlia, Mârçia, e asci Corniggia :
E là in disparte, solo, o Saladín.
130 Arçando e çégge, pœscia, a figûa stiggia
Veddo, do Meystro de quelli che san,
In mezo a’ fìlozófica famiggia.
133 Tûtti l’ammíran, tûtti önô ghe fan:
Gh’hò visto insemme e Sòcrate e Pratón,
Che, avanti ai ätri, ciù vexin ghe stan.
136 Demòcrito, che o Caxo, e no a Creaçión
O vœ ; Diogène, Anasciagora e Tale,
Empedocles, Eráclito, Zenón ;
139 E hò visto o bon raccœggitô do Quale
Dioscoridés dî vœggio, e hò visto Orfeo
E Tûllio, e Lîvio, e Séneca o Morale;
142 Eûclíde o Geòmetra, pòi Tolomeo,
Ippòcrite, Aviçenna e Galiëno,
Avèrroe chi o comento ha fæto arreo.
145 No posso dî de tûtti, e assæ me gëno,
Perchè lungo o l’é o tema, e o no dà fèrma,
Scicché, ciù vòtte, ao fæto o dî o ven meno.
148 A compagnia di sei, de duî a s’ammèrma;
Me meña pe ûn sentê o mæ dòtto Dûxe
Duve gh’é do bughezzo, fœa de ’st’Èrma ;
151 E arrivo duve ninte ciù ghe lûxe.

  1. Variante: 22 Lunga l’é a stradda, e o tempo o n’assequèa» oppure » Tïa la! l’é a stra’ tä da no avéyne idea!