Poexie de Gioxeppe Peagallo
Strofoggio zeneize
[p. 89 modifica]

STROFOGGIO ZENEIZE


Torna in pace, e gli astri amici,
O Fantini, a' giorni tuoi
Mai non splendano infelici
Come splendono per me.

Mi za no ve diö: In segno de paxe
Vegnï che ve baxe — amigo cariscimo,
Che forse aviæ puïa — de mettive puïa;
Ve diö solamente — in metro dolente,
Piggiæ sto sûnetto — c'hò scrito d'in letto
Mentr'ëo addesciôu — scordæve o passôu,
In paxe tornæ — cariscimo fræ.
Me dieì che son stæto — ûn perfido, ûn barbaro,
Che rode v'hò faeto — per causa de Sbarbaro,
In breve, che son — ûn gran mascarson,
Un mâ crëansôu — ûn poco edûcôu,
Un liga-berodi — ûn fabbrica-ciodi,
Un mangia-garbûxi — ûn tappa-pertûxi,
Un semina-risse — ûn giascia-panisse,
Un cûxi-savatte — ûn mangia-patatte,
Un zoveno exoso — ûn brûtto angoscioso,

[p. 90 modifica]

Un micco, un fammetta — ûn grammo cappetta,
Un stolido, ûn tacco — ûn aze, ûn macacco,
ûn goffo, ûn stivâ — ûn vero corbetta...
A dîvela sccetta — no posso negâ
D'aveì eccedûo — in qualche salûo,
D'aveì.. me ven mâ.. — ah! cazzo in deliquio,
Me manca o respïo — pe-a trista memöia
Da torbida stöia! — O Sbarbaro, addio,
Fantini, ve lascio! — tocchemmose a man,
N'arrivo a doman — son tösto creppôu!
O Sô o s'é oscûrôu — a morte a m'acciappa...
De chi no se scappa! — Ah! posse ûn sûnetto,
Che mi ve regallo, — non fâve scordâ
Do pöveo Peagallo — a-o meno ne-i tenui
Estremi conforti....
Che a tûtti se dan — ne-o giorno di Morti.