Poexie de Gioxeppe Peagallo
Pe ûn spozalizio
[p. 105 modifica]

Pe ûn Sposalizio



Lascemmo ä parte
O tac e l’oui,
Voemmo dî solo;
Scì, Signorscì.

Questa a l'é a lengua
Che intendan tûtti,
Che intendiæ finn-a
I sordi e mûtti;

Questo o l'é o moddo
De parlâ ciæo,
O veo Zeneize
Zù-a riso-ræo.

Dï: jà, jò, tac
A ûn orso, a ûn can,
Scàppan dä puïa
Finn-a doman;

E han fæto ben
Spozôu e Spozâ
Quando sentindose
Interrogâ

[p. 106 modifica]

Se son contenti
De dî de scì,
Presto han risposto:
Scì, Signorscì.

Se rispondeivan
O tac, o ,
Se ghe sæ dito
Andæ a spigoâ.

E l'è per questo
Che mi hò vosciûo
In lengua patria
Fâghe ûn salûo,

E che ghe vêuggio
Pregâ da-o Çê
Benedizioin
Da capp'a pê.
 
Primma de tûtto
Prego o Segnô
Che stagghe a paxe
Sempre con lö;
 
Che ûn solo séggian
Spirito ûnïo
Comme due cömbe
Ne-o stesso nïo;

Allegri sempre,
Sempre contenti,
Senza discordie,
Senza lamenti;

[p. 107 modifica]

Che ne-a sò casa
Ghe ciêuve in grande
Dinæ e salûte
Da tûtte e bande;
 
Che ne-o Negozio
Do Sciô Carlin
Sempre de gente
Ghe segge pin,
 
Tanto che a roba
Presto a tabacche,
Se guägne mutte
E s'impe e stacche.

Cose hò da azzunze
De ciû, Spozoeì?
Se ancon contenti
De mi no seì,

Ve preghiö vitta
Pe çentêutt'anni,
Senza maottïe,
Senza malanni,
 
E pe rescioäve
De vòtte o chêu
Unn-a dozzenn-a
De boin figgiêu.

Ma sorvetûtto
Prego che Dio,
Che e Vostre Nosse
Ha benedîo,

[p. 108 modifica]

Sempre o ve dagghe
Consolazioin,
E o ve continue
Benedizioin;

Coscì saei sempre
In allegria,
Comme seì aoa,
E coscì sia!