Pagina:Piaggio Poexie zeneize 1846.djvu/114


Restâ sola in stradda a-o scûo
Senza aveì posciûo trovâ
Un chi fosse de lê degno,
S’incomença a desgûstâ....
Tûtt’assemme a scrêuve ûn lûmme
Da lontan tramezo a-o fûmme:

Innamoâ do poco cæo
Che brillava in tanto scûo,
Quello (a dixe) o l’è l’amante
Chi m’aspëta de segûo....
Addio, Zeffiri, addio, Scioî,
Che o me piaxe ciù che voî:

E piggiando ûn forte sghêuo
Verso o lûmme a s’incaminn-a :
No gh’andâ, farfalla! fermite!
Ti væ incontro ä to rovinn-a!....
A sentî sta voxe a-o coêu,
Ma dâ mente a no ghe vêu;

Sempre ciù a va incontro a-o cæo,
A l’è zà vixinn-a a-o lûmme....
A s’accosta... a o tocca... o a strinn-a!
E ghe brûxa e belle ciûmme!....
A vorrieiva scappâ via,
Ma a vacilla.... a cazze.... a spïa!!

Donne belle, Donne brûtte
Da majâse, oppù majæ,
Questa Foetta a l’è per tûtte,
Mai sedûe no ve lasciæ
Da ûn splendô chi ve pâ vëo,
Ma o l'è fäso e lûxinghëo.