Pagina:Noberasco.Antologia.1930.pdf/91

— 93 —

Se sciä stava là a Cûggen
Sciä no stieva forse megio;
Poi, se in casa sciä gh’a o spëgio,
Sciä l’aviâ verificôu.
Un apposta n’ho acoattôu,
Pe porreîme a barba fâ
E i treî södi risparmiâ....
A di o vëo no me lamento
Perchè forte ancon me sento,
E o mae stêumego o l’è bon.
Zovenotto sciä l’è ancon.
Oh poi questo.... ma per bacco,
Voeî na preîsa de tabacco?
Sciä pâ ancon do primmo peî,
Gianco e rosso comme ûn maeî;
Quando chi mi l’ho trovôu
Pe sò nêvo l’ho piggiôu.
Solo quello che o m’attrista
L’è o difetto da mae vista;
A-o restante no gh’ammio
E ho speranza e fede in Dio.
A sò etae çaerte personn-e
Manco a rësise son bonn-e:
Mi conoscio ûn mae vexin
(Che o l’è o poae da sciä Manin)
Pin de ciaghe e de malanni
E o l’ha appenn-a çinquant’anni!
Se sciä ö vedde o l’è ûn veggiûme,
Manco bon a smorzâ o lûmme.
Ö so ben che o ghe n’è tanti,
Che han di doî da tûtti i canti,
Tosce, sciatica, opprescion
Polmonare, convûlscion;
O sò naso o pâ ûn preggin
D’ûnn-a vasca senza fin;
Quando mostran e zenzîe
Senza denti ve fan rïe,
No l’è vëa?