Pagina:Noberasco.Antologia.1930.pdf/150

— 152 —

dove a-a finestra ho visto
ûn giorno a têu faccetta.
Lazzû pe a primma votta,
o cäa, ti m’hæ sorriso,
ti m’hæ svelôu da vitta
l’incanto e o paradiso;
e, comme questa seja,
t’ho streita in sce-o mæ sen,
e a bocca e o chêu t’han dito
— Rosin, te vêuggio ben! —


III


Rosin, cmme a sparisce
lontan, lontan a riva;
in mezo a 'sta bonaçça
a barca a và a-a deriva....
A và, in ta carma cippa,
a và, ma a no governa,
vinta da tûtto o fascino
de ’sta bellessa eterna....
Lascemmo a scotta in bando,
no serve ciû l’aggiaxo,
vivemmo o nostro sêugno,
gödimmo questo baxo
de lûxe che in silensio
ciêuve da-o çê seren,
mentre i chêu nostri cantan:
— Te vêuggio tanto ben! —


E stelle do mae chêu

(Cansonetta)

I


Quando a-a seja o çê se crêuve
de stellûççe ancon dormïe,
veddo « Venere » ch’a rie