La Settimana Religiosa 42
IL DUCA DI AOSTA
E LA SUA MORTE VERAMENTE CRISTIANA
L'OMMO ROUZO
Commedia in 3 Atti
- Pantalon, vëgio rouzo
- Togno, so figgio
- Margaìta, so nêua
- Orsolinn-a, loro figgia [1]
- Dexidëio, scritturale
- Fortunin, amiga de Margaìta
- Çeçilia - Luçia, serve
- Pantalon, vëgio rouzo
SCENA I
Margaìta e Çeçilia
Marg. O se piggia sci o no o caffè stamattin, eh' Çeçilia?
Çeç. Sciâ Margaìta cäa, se sciâ no va a-o bûtteghin, per anchêu sciâ no ne piggia de segûo.
Marg. E perchè? No gh'è de caffè in casa?
Çeç. Ghe n’è; ma o sciô Pantalon so sêuxo, o l’ha serrôu caffè e sûccao sotto ciâve.
Marg. Ancon de queste o me ne fa? Son proprio stûffa.
Çeç. Ciù o ven vëgio, ciù o ven pëzo.
Marg. Cose diàscoa gh’é sätôu in ta testa?
Çeç. Sciâ sa ch’o l’é ûn ommo chi gïa tûtta a casa e o brontola de tûtto, sempre rouzo, sempre de mal’ûmô. O l'é andæto in despensa, o l’ha dæto ûnn’êugglâ a-o sûccao e a-o caffè, e o l’ha dito: Miæ ûn pö; ûn pan de sûccao in meno d’ûn meize; e de mëzo chillo de caffè accattôu dexe giorni fa no ghe n’é quæxi ciù. No gh’é de economia in questa casa. A mi. — Dîto, fæto. O l’ha serrôu l’armäio e o s’ha portôu via a ciâve.
Marg. A l’é dûa: non ëse padronn-a de ninte in casa mæ. E quello scemmo de mæ maio, grande e grosso comme ûn aze, o non é bon a fâ rispettâ so moggê. Eh! ch’o ringrazie che gh’ho ûnn-a figgia da dâghe stato, se no me ne saeìva zà andæta de chì mille votte. Ghe faeìva vedde che non ho besêugno de lö duî.
Çeç. Questa poi a no saeìva da fâ.
Marg. Taxeì, lengua lunga: non ho besêugno de vostre osservazioîn.
Çeç. Se o padron o l’é rouzo a scignôa a se gh’assumeggia.
Marg. Che taxeì. Andæ a arvî, che piccan.
- ↑ Che comparisce solo nell’ultima scena del terzo atto.