Pagina:Gazzo.divina.comedia.1909.djvu/81

58 Semirámide a l’é, de chi se lezze
Che a l’ea sûçessa a Nino, e a l’ea sò spôza:
Tegnûo a l’ha a tèra che o Sûrtán correzze.
61 Gh’é aprœo Didón, chi s’é amaççä amoroza,
Rumpindo fede ae çénee de Sichéo :
Doppo ghe ven Cleopatra lûxûrioza ;
64 Elena veddi, pe chi tanto reo
Tempo l’é curso ; e annâ là o grande Achille
Astallòw da l’Amô comme ûn pullëo.
67 Veddi París, Tristán.... E ciù de mille
Umbre o m’ha nominòw, e segnæ cu’ o dïo,
A chi ha sûnnòw l’Amô de boñe scille.
70 Doppo d’avéy da o mæ Dottô sentio
Nominâ i cavaggëi cu’ e damme antighe,
Da’ pietæ vinto, sun squæxi smaxío :
73 E hò prinçipiòw: « Quarcösa voriæ dîghe,
Cao Meystro, a quelli duî ch’insemme van,
Portæ da o vento lêgii comme spighe ».
76 E a mi lê: « Ti î vediæ quando saján
Ciù a noî d’arente : e ti prêghili, allôa,
Pe quello amô chi î pòrta, e lô vegniän ».
79 Apeña o vento a noî o î arrigôa,
Ghe daggo o crïo : « Oh ánime affanæ,
Parlæne, se nisciûn ve sèra a güa ».
82 Comme cumbíñe da l’amô ciammæ,
Cu’ e sò äe avèrte e fèrme, a o düçe nïo
Vêgnan per l’aja, da o sœ voéy portæ ;
85 Da o rœo duv’ ëa Didón, in çà d’asbrío
Cúran da noî, pe quell’ære maligno,
Sci fòrte stæto o l’é o mæ amôôzo crïo.
88 « Öh ti animâ’ graçiozo, e scì benigno,
Che ti vëgni a atrovâ, in te ’sto ære spèrso,
Noî, che hemmo tento o mundo de sanguígno,
91 Se hæscimo amigo o Rè de l’ûnivèrso,
Ô preghiêscimo noî per a tò paxe,
Che ti hæ pietæ do nostro mâ’ perverso.