Pagina:G. Peragallo - Poesie - 1870.djvu/50

- 48 -

Che son çerto che da questa
L'é vegnûo quella tempesta
Da quæ ancon no v'ho parlôu.
E no penso de parlâve,
Perché sò ch'a m'ha seccôu,
E aviæ vêuggia de seccâve
Se ve l'oese stâ a contâ.
Ve diö solo che pe-o mâ
Ne-o momento che partivimo
Armonie d'Angei sentivimo,
E veddeivimo de stelle
Vegnî e andâ comme ciæbelle
In scë teste di mainæ.
Senatoî, semmo arrivæ,
E Reliquie son restæ
Lazzù a bordo e aspëtan l'ordine
Do Senato Sereniscimo
Onô e gloria da Nazion,
Senatoî, me perdonieì
Se ûnn-a specie de mincion
Chi no sa parlâ e taxeì
O l'ha avûo l'impertinensa
De vegnî in vostra presensa,
E parlâ comm'ho parlôu.
Ma mi son messo mandôu,
Ho o çervello un pittin dûo;
Ho parlôu comm'ho sapûo,
E se sa che i Portolien
Parlan mâ, ma pensan ben.