Pagina:G. Peragallo - Poesie - 1870.djvu/120

— 118 —

Cö Præve nêuvo - comm'o l'é lê,
Queste demöe - van pe-i sò pê.
Internamente - me sento rode
Pe n'aveì tempo - de fâghe ûnn'ode,
Un epigramma - ûn sûnettin,
Un madrigale - ûn strofoggin.
Che zovenotto! - o m'innamöa!
S'o foise Vescovo - gh'arreziæ a cöa;
S'o foise Pappa - staeiva con lê,
E giorno e nêutte - ghe baxiæ i pê
Con che modestia - con che contegno
O no portieiva - o so triregno!
Gh'é Præ Bacciccia - mæ amigo cäo,
Chi non ha zoveno - da stâghe a päo,
Pin de talento - pin de virtù,
Exempio e spëgio - da zoventù;
Ma o n'ha bezêugno - de mæ cansoin;
L'eì pù sentïo - questa mattin
Con che bell'enfaxi - o predicava,
Comme o gestiva - comme o toccava!
Per mi da ûn canto - me l'hò sentïo,
E quæxi in estaxi - o m'ha rapïo.
Se per mëz'öa - son Cardinale,
Ghe daggo ûn Pûrpito - quaresimale.
E quello Seneca - de Præ Nicolla,
Ch'o pä de véddilo - ûn püta molla?
O l'ha ûn inzëgno - e ûn fêugo in lê
Da fâve tûtti - restâ messê.
Ve creddeì ninte? - o l'é Dottô,
Mezo Canonico - Vice-Rettô,