FOA II.
O Gatto Maimon, a Scimia, con a Noxe.


Un Gatto maimon zuveno
Un giorno o destaccò
Un-na noxe dall’erboo,
E in bocca o se a cacciò;

Sentindola aspra, e dua,
O sbraggia inveninôu:
Me disse, che ti è bonn-a
Mæ Poæ, ma o m’ha ingannôu;

Andæ un pö a credde ai Vegi!
Questa a l’é ûn-na bouxia,
Vanni, fruto do diavo,
E a noxe o cacciò via;

Se l’acciappò un-na Scimia,
Con stento a ghe levò
E scorse, e ben mondâ
In bocca a se a cacciò:

Che gusto! (a criò mangiandola)
Oh che savô mai bon!
Scusime, Gatto cao,
To Poæ aveiva raxon;

A noxe a l'è un bon frûto,
Ma primma de mangiâla
Besêugna arvîghe a scorsa,
Sciaccâla, e poi mondâla;