Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/96

Sof. Avvertî, fermæve. L'ammaççæ, se arvî ra porta, ammaççæ mê marío. D'in tanto in tanto o dà in furie, o se mette à caminâ, a segno de preçipitâse. (Patella comparisce in scena) L'è giusto chì.. agguantæro... trattegnîro. ve l'ho dito.. aggiuttæme. Povero Patella! fermate, caro!


SCENA III.
Patella, Sofronia, Ghigermo.


Pat. Aimè ra mæ testa.. aimè ra mæ testa! (forte gridando)

Ghig. Veramente o fâ pietæ! con tutto questo, o me pâ ro mæximo d'eri seira, ò poco ghe manca, accostemmose. Sciô Dottô, ghe son scciavo.

Pat. Ah ah, bon giorno, sciô Beneituçço.

Sof. O v’ha piggiao pe ro zoveno dro speçiâ, andævene.

Ghig. Non me ne vœuggio andâ. Sciô Patella, v'arregordævo, che eri seira....

Pat. Si.. sì.. v'ho fæto alugâ....

Ghig. Veive s'o se ne regorda! (a Sofronia)

Pat. Un gran vazo pin fin all'orlo, de caxa mastegâ e paría.

Ghig. Cos'hò da fâ mi con questa menestra?.. mangævera.

Pat. Sciâ Sofronia, fæghe vei quella de sta-