Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/553

SCENA II.
Argentin-na sola.


Quelli che saveran tutti questi intrighi, ch’ho inventao, diran de seguro che me piggio o mâ do Rosso Cartâ. L'è vero che a sciâ Clariçe a non è mæ sœu, ni mæ parente; a l’è però un-na brava zovena, e sareiva peccao ch’a foisse sacrificâ con quello Raozo destumagoso, e poi, cos’occorre, mi son testarda, torto, o raxon che m’agge; quando piggio un impegno vœuggio vedene a fin.


SCENA III.
Lavinio, Argentin-na.


Lav. Argentin-na? L’è tornao a caza mæ Poære.

Arg. Coscì presto! cos’œu mai dî?

Lav. O l’ha fæto o sò viaggio a dezœuvero.

Arg. Averan forsi çercao un atro Mego?

Lav. Nò, o l’ha trovao morto o marotto.

Arg. Aora scì, campan-na a martello! Borasca, lampi, e troin!

Lav. Non me credereiva; perchè per questa votta a gh’à dæto in paturnia.

Arg. L’ei visto Tiburzio?

Lav. Mi nò.

Arg. Donque ve dirò che gh’è de nœuvo. Vo-