Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/483

a Radamanto, a tutti i Dei dell'Erebo, e allo stesso Plutone, che vi faccio interrar vivo. Addio signor barba (via).


SCENA III.
Fabriçio, Pasquin-na.


Fab. Oh che bravo nevo! che pendin da forche! che bello sebrucco! ghe vœuggio lasciâ re sò tirette. Pasquin-na, serra ben quelle porte: mettighe tutti i ferri, e ra stanga: stamme ben attenta, se mai o tornasse. O m'ha fæto boggî ra pança. Aime mi! averæ bezœugno dro speçiâ Fruga assolutamente. Peçço de birbo! per mi o l'ha finío lê con tutta ra sò genía.

Pasq. Vaggo un poco à vei, da che parte o l'è andæto, e intanto manderò à ciammâ ro sciô Fruga. Ma l'è chì ro sciô Ottavietto. Serva sò (via).


SCENA IV.
Ottavietto, e Detti.


Ott. Sciô barba, ghe façço reverença.

Fab. Addio, caro Ottavietto. Ve sei fæto ben aspêtâ: son chì che súo d'angoscia, me son aximao per un-na vixita che m'ha fæto un çerto offiçiale, chi se spaccia per mæ