Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/47

Fab. De graçia.

Tib. Me burlæ?

Fab. Ve sbrigo subito.

Tib. Non ne farò dro ninte.

Fab. Ah.

Tib. Non façço ro mêgo per dinæ.

Fab. Ve creddo.

Tib. (prende la moneta, la guarda) A l’è de peiso?

Fab. Strapiccante.

Tib. Mi non son un mêgo merçenario.

Fab. Me n’accorso[1].

Tib. Non è l’interesse chi me fà operâ

Fab. No gh’ho mai pensao.


SCENA V.
Tiburçio, e Leandro.


Tib. (guardando il denaro) Per bacco, questa faccenda non và mâ. Basta che...

Lean. Signor, l’è molto tempo che ve stavo aspettando[2], perchè ho besœugno dra vostra assistença.

Tib. (gli prende in mano il polso) Questo è un pôco[3] cattivo assê[4].

Lean. Mi non son marotto, e non è per questo che ve vegno çercando.

Tib. E se non sei marotto, percóse non me l’hei dito à ra primma?

Lean. Sciô Magnifico, ve dirò brevemente quello che desidero. Mi me ciammo Leandro, e

  1. accorzo
  2. aspêtando
  3. pôço
  4. assæ