Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/369

Mon. Vattene in casa. Ti ghe troveræ gente. Non t'imbarraççâ de ciù de così: mangia, beivi, e stà allegramente, che ti gh'averæ de tutto.

Giac. Ti non vœu âtro?

Mon. Quello chi me premme, o l'è che ti digghi a ro sciô Lavinio, che l'è arrivao sò poære ch'o non se piggie ansietæ, ch'o no se bosticche de casa: che l'aspêto chì mi e procurerò de tirâ tanto in longo... Ma, non sò manco mi, cose mandâghe à dî. Vanni, fâ quello che t'ho comandao. Presto.

Giac. Vaggo, e ti saræ servío a pontin, massime se gh'è da mangiâ e da beive, comme ti me dì, che ho unna famme chi me scan-na.


SCENA X.
MONODDA solo.

Orsciù Monodda, chi non gh'è âtro. Faccia quaddra: boxie che traggan ro lumme: imposture che fumman: bon stœumago; e che la vadda. Pensemmo noì! un poære chi capita all'improvizo da un longo viaggio. Un figgio chi ha dissipao quanto gh'era. Ra casa sotto sorva, pin-na de cœughi, appareggi da noççe. Comme l'hemmo noî da sciugâ! e pú bezœugna sciortíne in quar-