Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/192

SCENA X.
Oraçio solo.


Oraç. Che filon! o me l’ha sœunnâ..O m’hà cavao d’intre l’an-nima ro me[1] segretto, e poi o m'è vegnuo con re veire addosso, o l'è furbo comme ro scciavo; ma chi averà ciù bello fî, farà ciù bon-na teira.


SCENA XI.
Oraçio, Freccia.


Frec. Ah sciô patron, ve trœuvo giusto à tempo. Vegnî fîto aprœuvo à mì.

Oraç. Cose gh’ælo?

Frec. Vegnî, ve diggo, ch’ho fæto polito.

Oraç. Comme?

Frec. Veive chì quello che hei de bezœgno.

Oraç. Ma cose? spiégate.

Frec. M’è rescío d'arrósâ ra cascetta dri dinæ int’ro giardin.

Oraç. Comme hæto fæto?

Frec. Sì! Vorei che stagghe chì aora a contâve? ve diggo che se n’andemmo, che saverei tutto.

Oraç. Ra fortun-na m’ha aggiuttao. Andemmo.