Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/120

Ghig. Sì, Signor.. perchè quello laddro de Martin o dixe che o l'è morto.

Poist. O l’è morto de fæto; e l'ho visto con ri mæ œuggi, e voî avei confessao ro vostro delitto.

Ghig. Marviaggio quando l'ho dîto!

Poist. Osciù, stæ à sentî. Mi gh'ho un progetto da fâve; e stà in vostra man de sciortî d’intre questo imbaraçço, e andávene à casa vostra libero e assoluto.

Ghig. Comme l'è così, servo sò, sciô Poistæ. (per andarsene)

Poist. Adaxo.. bezœugna primma che elezei, se ciù tosto v’è caro [de] dâ moggê à vostro figgio, ò de fâve appiccâ.

Ghig. Bella proposiçion! Mi non elezo ni l'un, ni l'atro.

Poist. Me spiego. Voî avei ammaççao Martin, ælo vero?

Ghig. Mi gh’ho dæto bastonæ da orbo. S’o l'è morto, sò danno.

Poist. Ra colpa però è vostra.. Ma sentîme: questa cosa è aggiustabile. l'Avvocato Patella hà un-na figgia bella, savia, virtuosa.

Ghig. Sì, e pelendon-na, rebeladda, comme lê.

Poist. Vostro figgio n'è in-namorao.

Ghig. E cose me n'importa?

Poist. Ra spozâ dro morto desiste da perseguitâve, se voî acconsentî à questo matrimonio.