Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/105

ATTO $ECONDO. 101

Mart. Miê patron mæximo l'era ascozo int’ra stalla, o m'[ha] agguantao sciù ro fæto, e o me dixe, ch'hò fæto sta çerimonia à çento inti piegore chi ghe mancan. Liê l'è un ommo, chi no è solito à dî boxie, e o sarà credúo, o m'hà scciappao ra tiesta comme me vei: bezœugna che agghe all'ospiâ à fâme trappanâ: o m'hà dæto bacchæ da rubbo: son miezo morto, e pre questo e ve priego, sciô Lessissimo Dottô, in quarche mainiera de fâ che mi aglie raxon, e miê patron aglie ro tuorto; e che non sæ obrigao à pagâ ninte dro tutto.

Pat. Hò capío.. ghe son dôe stradde da piggià, ra primma non te costerà un calabertin.

Mart. Pigliemmo questa, e ne prego, sciô Dottô.

Pat. Benissimo, tutto quello che ti possedi, l'è in dinæ?

Mart. Sciô sì, ma.. puoco.

Pat. Bezœugna asconde tutto.

Mart. E ghe pensava mi assì.

Pat. Tò patron sarà obligao de pagâte tutte re speize.

Mart. Tanto mieglio.

Pat. E sença ch'a te coste manco un-na da quattro.

Mart. L'è giusto quello che çerco.

Pat. Se ti n'hæ ninte, o non porrà fâ âtro che fâte appiccâ.