Pagina:Malinverni.Due.brocche.de.viovetta.1908.pdf/114

O tordo, o merlo, a lodöa[sic] cö sî-sî,
a passoa cö frenguello e co-a cardaenn-a,
imbägiae divan; per die Sampêdaenn-a!
queste son perle cheite in t'ûn baçî:

o riâ, ch'o va in ti sasci a rûbatton,
pä ch'o çerche de fâ meno rumô,
e o vento pä ch'o fasse meno fô...
impe o bosco a belliscima canson.

Ma ûn crovo, ― ûn crovo neigro comme a peixe ―
pin de lê comme tûtti i scemmelen,
o dixe: e mi?.... no canto mi ascì ben?
(o presûmî dove o va a mette e reixe!)

ho ûnn-a voxe, ho ûnn-a göa comme lê o l'ha,
lê portôu ai sette çe, in parma de man....
e sensa manco dîse: amannaman!
o l'arve o becco e o sbraggia: crà... crà... crà...

Frusciôu l'atro o no termina a romansa:
piggia anscia o crovo sempre ciù: crà... crà...
ghe sbraggian tûtti: ä porta!... sitto!... va
via!.. cose gh'é? ― t'hae miga i doî de pansa?

chi co[sic] l'é sto sciollo che de fâ o s'arrischia
sto bosco de baccan? ― portaelo a Paxo....
ûn merlo, in mëzo a tûtto sto ravaxo,
da ûn bûsco lì vixin, o fischia.... o fischia....